Pre slovenského hokejového fanúšika ste dosť neznámym hráčom. Veď naposledy ak sa nemýlim, sme vás v slovenskej súťaži mohli vidieť v sezóne 2006/2007 v drese Ružinova. Mohli by ste nám priblížiť, aké boli vaše nasledujúce kroky?
Naposledy som hral za Ružinov v sezóne 2005/2006. V lete roku 2006 sme spolu so sestrou odišli do Spojených Štátov, presnejšie do Chicaga. Ona sa sem dostala na Loyola University Chicago študovať politológiu. Ja som išiel na tryout do Team Illinois a dostal som sa tam. Takisto som začal študovať na Guerin Prep High School, pretože aj moja rodina, aj ja sme chceli, aby som mal vyštudovanú strednú školu. A mať diplom z uznávanej súkromnej strednej školy v Chicagu je plus nie na mojom hokejovom, ale osobnom resume.
Takže sezóny 2006/2007 a 2007/2008 som odohral za Team Illinois v Chicagu.

Prečo ste sa rozhodli odísť do zámoria? Doma ste nedostávali toľko príležitostí, alebo v tom bolo niečo iné?
To vôbec nie, práveže som dostaval veľa možností aj v Ružinove. Rád by som spomenul trénera Fenesa, ktorý mi veľmi pomohol v mojom hokejovom raste. Ja osobne na Ružinov nedám dopustiť. Celé to má viac menej na svedomí moja sestra. Ta sa rozhodla, že chce ísť študovať do Chicaga na univerzitu a v podstate ma vzala so sebou. Podmienka mojich rodičov bola, aby som chodil do školy a popritom hral hokej. Tak som išiel na tryout do Team Illinois a spravil som. Dva roky som v Chicagu hral najvyššiu americkú ligu vo vekovej kategórii do 18 rokov - AAA. Boli sme najlepší tím v našom regióne a druhú sezónu sme skončili druhý na národných majstrovstvách USA. Tento úspech sa pričinil o to, že som bol draftovaný do NAHL tímom Owatonna Express.

Prečo práve NAHL? Táto súťaž je na Slovensku málo známou a ani slovenskí hráči ju príliš nevyhľadávajú.
V Amerike je vybudovaný systém, ktorý podporuje športovcov, aby mohli počas športovej kariéry vyštudovať vysoké školy, ktoré majú vo svete vysokú úroveň. Kanada tieto možnosti nemá. Obzvlášť USHL a NAHL vychovávajú hokejistov, ktorí majú veľké šance dostať sa na tieto univerzity. Ja som vedel, že chcem ostať v USA. Kanada ma nikdy nelákala, pretože ak by som hral juniorskú súťaž v Kanade, tak by som stratil možnosť hrať univerzitnú súťaž v Amerike. Študovať a zároveň robiť to čo vás baví je niečo úžasné. Chcel som ísť teda buď do USHL alebo NAHL, dve najlepšie juniorské ligy v Štátoch, a draftoval ma tím z NAHL, tak som neváhal ani minútu. A Owatonna je len hodinu letu alebo 6 hodín autom od Chicaga kde je sestra, tak aspoň som nemusel ísť na druhy koniec USA.

Teraz pôsobíte v tíme Owatona Express už druhú sezónu. Už teda môžete zhodnotiť, akú má súťaž úroveň, aké máte podmienky v klube a podobné veci? Ste so svojim rozhodnutím zatiaľ spokojný?
Samozrejme, že som spokojný, určíte toto svoje rozhodnutie neľutujem. Liga je celkovo veľmi rýchla, vyvážená a zároveň tvrdá. Hráč teda nemá veľa možností voziť puky a musí sa rozhodnúť v zlomku sekundy. Záleží však aj od trénera aký štýl hokeja a taktiku preferuje. Sú tu teda tímy, ktoré hrajú typický fyzický hokej s nahadzovaním pukov, no na druhej strane sú tu aj technickejšie založené tímy ako napríklad my. Čo sa týka podmienok, tie sú na veľmi vysokej úrovni. Bolo by však nespravodlivé porovnávať podmienky tu v USA a na Slovensku. Cieľom každého tímu je pripraviť svojich hráčov na univerzitnú súťaž, preto aj naša šatňa je na úrovni univerzitných tímov. Sušiareň, práčovňa, ošetrovňa, miestnosť na výstroje, plus miestnosť na voľný čas s LCD TV a Playstation sú pre nich samozrejmosťou. K tomu ešte prezliekáreň, kde si musíme odložiť veci a hlavná časť so skrinkami, lepšie povedané s tapacírovanými sedadlami. Na stene nesmie chýbať veľkoplošná obrazovka no a na koberci v strede sa vyníma logo nášho týmu.

V porovnaní s predchádzajúcim ročníkom by ste ako zhodnotili doterajší priebeh sezóny? Čo sa týka bodovania, tak tam ste na tom lepšie. Znamená to, že máte aj viac priestoru na ľade, ako predtým?
Mate pravdu, minulú sezónu sa mi nedarilo ako som predpokladal no aj tak som sa veľa naučil. Bol som nový a trvalo mi dlhšie kým som sa prispôsobil. Isteže, čo sa týka štatistik a bodovania to nebolo nič moc. Až potom v playoff sa mi začalo dariť, kde sme však prehrali vo finále nasej divízie, tesne pred vstupom na Robertson Cup (turnaj medzi víťazmi každej divízie). Minulý rok sme mali zopár starších a skúsených chalanov. Tento rok sa to však obrátilo. Ja som teraz jeden z tych skúsenejších, takže samozrejme dostávam viac priestoru na lade. Tato sezóna vyzerá byť teda oveľa sľubnejšia. V 17 zápasoch mam zatiaľ 13 bodov, a som 7. najlepší obranca v bodovaní v celej lige. Ešte týždeň dozadu som bol 2. v celkovom bodovaní obrancov. A na otváracom turnaji sezóny, kde sa zúčastnili všetky tímy z celej NAHL, som bol vymenovaný do All-Star výberu celého turnaja ako jeden z dvojice obrancov. Avšak najdôležitejšie je teraz, že sme na prvom mieste v nasej divízii, kde by sme chceli určíte zostať po celu sezónu.

Aké ciele má váš klub? Postup do playoff majiteľov uspokojí, alebo chcú viac?
Tento rok je rozhodne našim cieľom Robertson Cup. Sme zrelší a vyspelejší ako minulý rok a snažíme sa vyhnúť všetkým chybám, ktoré sme urobili minulú sezónu. Zatiaľ je všetko ako má byť, avšak my nesmieme zaspať na vavrínoch a povoliť z nášho tempa.

V tejto súťaži ste momentálne jediným slovenským reprezentantom. V zámorí však pôsobí veľa našich juniorov, ste s niektorými z nich v kontakte?
Som v kontakte s viacerými chalanmi na Slovensku avšak s chalanmi z Kanady veľmi nie.

Čochvíľa tu budú juniorské Majstrovstvá sveta do 20 rokov. Pre vás by to bola posledná možnosť zahrať si na takom podujatí. boli alebo sú nejaké náznaky, že by vás mohli aspoň vyskúšať v prípravnom kempe?
Samozrejme, že by som bol viac ako šťastný, keby ma oslovili. Reprezentovať svoju krajinu je pre každého športovca úžasná česť. Avšak, zatiaľ ma nikto neoslovil. Ak sa aj nepodarí nič sa nestane. Ja budem chalanom držať palce nech sa im podarí urobiť aspoň taký výsledok ako minulý rok.

Nechceli ste už aj kvôli tejto možnosti v lete zostať na Slovensku a pobiť sa o nomináciu? Neoslovili vás, alebo vy ste sa nezaujímali o možnosť hrať vo výbere 20 v slovenskej Extralige?
Doma som bol cele leto na kondičnej príprave, ktorú som opäť robil s trénerom Bérešom. Potom v auguste som odišiel do Chicaga a neskôr do Owatonny. Nebol som pozvaný a keď mám pravdu povedať, tak ani neviem kedy ten kemp bol. Ale ako som už povedal, reprezentovať svoju vlasť je veľká česť no mojou prioritou je teraz univerzitná súťaž.

Mohli by ste nám priblížiť, kde sa nachádza mesto, v ktorom pôsobíte?
Owatonna je necelú hodinu od Minneapolisu, mesto v state Minnesota. Je to menšie mesto, ale za to veľmi prijemne. Síce to bola pre mňa veľká zmena sem prísť zo Chicaga, ale už som si zvykol. A v podstate teraz nemám aj tak na nič čas, lebo okrem tréningov a dobročinných podujatí, na ktorých sa musíme ako hráči zúčastňovať, navštevujem aj univerzitu v meste. To ma viac menej prinútila sestra, aby som si nadbehol kredity, keď raz budem na univerzite. Aj od trénera máme podmienku, že buď práca alebo škola, a tým, že ja nemôžem pracovať, tak chodím do školy.

Aký je záujem o zápasy vášho klubu a celkovo o hokej? Ktorý najbližší klub je z NHL, alebo z AHL?
Tu v meste je náš hokejový tím číslo jeden. Aj keď stredoškolský futbal aj wrestling (zápasenie) je na vysokej úrovni takže tie nám uberajú sem tam na návštevnosti. Minnesota je všeobecne jeden z najhokejovejších štátov USA, a preto je o náš tím veľký záujem. Najbližší klub je samozrejme Minnesota Wild, veď Minneapolis je necelú hodinu od nás. Aj keď ja som fanúšikom Chicago Blackhawks. Tu sme so sestrou začali a je to pre nás oboch náš druhy domov. Ona tam teraz pracuje a ja sa vždy teším, keď ju idem navštíviť.

Rozmýšľali ste už aj nad vašou ďalšou hokejovou budúcnosťou? Európa, univerzitná súťaž alebo nejaká nižšia zámorská súťaž? Alebo máte v pláne úplne niečo iné?
Mojim cieľom je sa dostať na univerzitu, konkrétne na školu, ktorá hrá hokej v prvej divízii - D1. V USA väčšinou každý hokejista, ktorý chce dostať atletické štipendium a hrať za univerzitu, absolvuje 2 roky v juniorskej súťaži po absolvovaní strednej školy. Veľa hráčov nastupuje do prvého ročníka ako 20- alebo 21- roční. Taktiež by som okrem atletického štipendia mohol dostať aj štipendium za známky, pretože som graduoval s priemerom 3.97 zo 4.00, čo je veľmi dobré nielen pre športovca, ale aj pre obyčajného študenta. Už ma oslovilo niekoľko škôl, avšak zatiaľ tomu nechávam voľný priebeh (hokej sa hra len v prvej- D1, a tretej- D3 divízii).